Hosťom Martina Šebeňu v ôsmej a poslednej epizóde špeciálnej série podcastu “Asia Dispatch: príbehy slovenskej diaspóry na Ďalekom Východe” je Ján Valačai, ktorý pracuje v Indonézii v oblasti výroby medicínskych prístrojov, wellness a longevity. S hosťom sme sa rozprávali o tom, aký je záujem o wellness v Indonézii, aký je vplyv kórejskej kultúry v juhovýchodnej Ázii a ako sa na fyzickú krásu pozerajú moslimskí duchovní predstavitelia. 

Pán Valačai, ste vedúcim indonézskej pobočky firmy BTL, ktorá vyrába medicínske prístroje a nachádzate sa už niekoľko rokov v Jakarte. Mohli by ste priblížiť, aká bola Vaša profesná cesta? 

Ja som túžil ísť do Ázie už keď som bol tínedžer, alebo ešte mladší. Vždy ma to ťahalo na východ a nie na západ, ako mojich spolužiakov či kolegov. Študoval som medzinárodné vzťahy a počas štúdia sa mi v roku 2010 podarilo, aj popri iných štipendiách, dostať štipendium do Indonézie.

Vybral som si Indonéziu pretože nebola taká známa ako napríklad Japonsko alebo Kórea, kde som tiež dostal možnosti. Rozhodol som sa pre ňu aj kvôli tomu, že je to krajina rozvojová a možnosti v biznise ako aj ekonomického rastu sú veľmi pozitívne na ďalších 20-30 rokov.

Študoval som na Bali, kde som žil asi päť a pol roka. Neskôr som pracoval aj v Malajzii, v Kuala Lumpur, pre jednú slovenskú firmu. No a v rokoch 2012-2013 som žil aj v Macau. Takže vedel som sa naučiť čo to aj o kultúre v jednotlivých krajinách, čo ma vlastne vždy fascinovalo. Aké sú tam zvyky, tradície, naučil som sa indonézsky a balijský jazyk. 

Každá z týchto krajín mala niečo špecifické. Nakoniec som sa však rozhodol ísť naspäť do Indonézie. Koncom roku 2019 ma oslovila veľká česká firma so skvelou ponukou. Tak som si povedal, že takáto ponuka sa neodmieta, aj keď to konkrétne bolo do Jakarty, ktorá je megamesto a nie je práve moje obľúbené. Ísť do Jakarty bola výzva, ale povedal som si, že ju prijímam a od roku 2020 som tu. 

Bol som v Jakarte párkrát, je to naozaj obrovské mesto. V čom to bolo zložité? A ako sa Vám tam žije teraz po tých 5-6 rokoch? 

Ja som bol vždy skôr mestský človek. Ale keďže som žil na Bali, tak tam to bol veľmi pomalý životný štýl. Presúvať sa na motorkách, kraťasy, západy slnka, pekná príroda, vzdelávanie alebo učenie sa kultúre. Nemalo to tam taký mestský štýl. Jakarta je megamesto, má viac ako 30-35 miliónov obyvateľov, niektoré zdroje hovoria, že je to najväčšie mesto na svete. Sú tam neustále zápchy, o mnoho drahší život v porovnaní s Bali. No a bola to výzva asi aj preto, lebo som tu nepoznal veľa ľudí. Mal som svoju partiu a všetkých známych na Bali alebo v Kuala Lumpur.

Ale povedal som si,  že na všetko sa dá zvyknúť. A bol to dobré rozhodnutie, lebo Jakarta ponúka porovnateľné možnosti ako iné veľkomestá ako je Londýn, New York a tak ďalej. Takže človek si rýchle zvykne. Ako sa hovorí, buď sa naučíte plávať, alebo sa utopíte. A ja som tu teraz ako ryba vo vode.

Zaujíma ma aj Vaša práca, hlavne aké to má spojenie s indonézskou spoločnosťou. Vaša firma vyrába medicínske a estetické prístroje. Priblížte nám to prosím: kto sú vaši zákazníci v Indonézii?

Firma BTL je veľmi silná vo svete estetickej medicíne a fyzioterapie. Sme najväčším výrobcom na svete pokiaľ sa jedná o fyzio-prístroje a taktiež estetické prístroje na tzv. slimming. Slovenský ekvivalent by bol asi chudnutie alebo skrášľovanie. Vyrábame rôzne prístroje a máme na starosti estetickú medicínu v Indonézii. 

Aby som to priblížil, máme napríklad jeden prístroj, ktorý slúži na odbúravanie tukov. Treba povedať, že všetko sú to neinvazívne prístroje, takže bez nejakých chirurgických zákrokov a všetky tieto procedúry sú veľmi príjemné. Máme taktiež prístroj na budovanie svalov, ale nie len preto, aby ľudia dobre vyzerali alebo aby mali tehličky na bruchu a podobne, ale svaly sú dôležité pre spevnenia tela a budovanie ďalších svalov tzv. functional wellness, teda aby sme boli zdraví a hlavne je to pre športovcov nad 40, 50, 60 rokov, ktorí ešte stále chcú byť aktívni a hrať tenis, golf, behať maratón. Takže je to dobré na mobilitu a nie len na to, aby ľudia dobre vyzerali, ale aj sa dobre cítili. 

Ďalší prístroj je zase na tvár – väčšinou na vrásky, kruhy pod očami, dvojitú bradu atď. Keďže je to neinvazívne, je to také prírodné omladzovanie.Nepoužívame filery ani botox, ktoré sú teraz populárne, ale skôr sa táto estetická medicína orientuje na to, aby ľudia vyzerali sviežo, zdravo a dobre. 

Ešte by som spomenul jeden prístroj, ktorý sa sústredí na kognitívnu funkciu mozgu, duševné zdravie a taktiež emočnú rovnováhu. Napríklad, aby sme sa menej stresovali, aby sme predišli depresiám, zlepšovali sústredenie, pamäť, multitasking a dokonca aj proti binge eating, čo znamená, že keď je človek vystresovaný, tak dá si nejaké sladkosti alebo nezdravé jedlo. V Spojených štátoch to napríklad kombinujú s injekciami, lenže keď človek schudne extrémne rýchlo a veľa, je to nezdravé a spolu s tukom stratí aj svalovú hmotu. Naše prístroja, keď sa to skombinuje s chudnutím, tak bude človek zdravší, bude sa cítiť lepšie, je to lepšie aj na dlhovekosť a bude si vedieť lepšie užiť život. 

Väčšinou predávame estetickým klinikám, ale taktiež predávame wellness centrám, väčšinou tým luxusným, ktorí sa sústredia na dlhovekosť, takzvaná longevity, fyzioterapeutickým klinikám, ale aj urológom a gynekológom. Niektoré prístroje sú špeciálne určené práve pre toto odvetvie. No a ďalej rôzne športové centrá alebo luxusné hotely, kde sú wellness centrá a podobne. 

Spomínali sme, že Indonézia je síce rýchlo sa rozvíjajúca krajina, ale stále rozvojová krajina, tak by ma zaujímalo aká je tam kúpna sila. Vlastne z tých skoro 300 miliónov ľudí kto si to vôbec môže dovoliť v Indonézii? Je to veľký trh, ale väčšina Indonézanov si takéto veci zrejme nemôže dovoliť. 

Máte pravdu. Kúpna sila v Indonézii je špecifická. Len malé percento ľudí si môže dovoliť platiť za takéto procedúry v týchto exkluzívnych klinikách s týmito exkluzívnymi prístrojmi. Napríklad v Jakarte sa hovorí, že asi 80% ľudí má minimálnu mzdu, čo je okolo 250-350 eur na mesiac. No a keď takýto jeden treatment v klinike mesačne vyjde klienta okolo 500 až 2000 eur, tak asi nie každý si to vie dovoliť, bohužiaľ. No ale z tých 300 miliónov ľudí, keď si zoberiete len 10%, tak si viete predstaviť, že tých bohatších alebo proste ľudí, ktorí si to vedia dovoliť, je dosť veľký počet.

Takže klienti sú väčšinou celebrity, herci, alebo známe osobnosti, alebo ľudia z biznisu, manažéri, úspešní podnikatelia, alebo z nejakých vyšších pozícií, ale aj vyššia stredná vrstva. No ale potom sú aj kliniky, ktoré sa sústredia na strednú vrstvu alebo nižšiu strednú vrstvu. Je to vlastne taký trend – nie len skrášľovanie, ale aj to, aby bol človek zdravý, dobre vyzeral a dobre sa cítil. Takže vždy sa tá klientela dá nájsť. 

Prešiel by som z ekonomického na spoločenský rozmer – Indonézia je moslimská krajina, veľa žien chodí zahalených. Ako to tam funguje s vnímaním krásy?

V Indonézii je päť oficiálnych náboženstiev. Samozrejme prevláda islam – okolo 80%, ale ja si myslím že tá estetika a krása či to už spojíme s módou, dizajnom, alebo architektúrou sú tu zakorenené v kultúre. Indonézania miluju krásu a estetiku, takže nie je tam negatívny postoj. Maximálne 20-25% žien chodí zahalených. Byť pekný a dobre sa cítiť je dnes trend a oni to majú zakotvené, že keď je človek pekný, tak je viac úspešný, dostane viac možností, či už pracovných, alebo súkromných. Ten trend ide do Indonézie momentálne hlavne z Kórei, takže ľudia sa snažia aby ich pleť a pokožka boli svetlé, čisté, aby mali výrazné lícne kosti.

Čo je také možno vtipné pre nás Európanov, že Indonézania majú radí väčší nos, čo je také špecifikum, že ženy keď idú na operáciu nosa ak si ho dajú zväčšiť, pričom v niektorých krajinách, na strednom východe si zmenšujú nosy. Väčšinou je to tak ale je, že ľudia chcú to, čo nemajú. 

Veľký vplyv na to majú influencery a celebrity, alebo aj rôzni herci a ľudia, ktorí sú aktívny na sociálnych médiách a propagujú tento životný štýl a krásu. Akékoľvek sociálne média si otvoríte, tak vidíte vlastne krásu a hovorí sa o tom stále dookola. Takže nie je to nejaké tabu.

Čo sa týka napríklad náboženstva, boli by ste prekvapení, ale niektoré procedúry, ktoré sa týkajú intimných partií pre ženy sú tu viac obľúbené ako v Európe. 

Spomínali ste sociálne médiá. Aké sú rozšírené sociálne médiá v Indonézii?

Keď som sem prišiel v roku 2010 bol najviac rozšírený Facebook. Myslím si, že dnes sú jednotkou TikTok a Instagram. Aj bežný človek, ktorý zarába minimálnu mzdu, tak má dobrý telefón a je na sociálnych sieťach. No a tu môžete stretnúť rôznych influencerov.

Ja s nimi pracujem dosť často, keďže nerobíme iba predaj a support pre našich VIP klientov, ale aj marketing a taktiež skúšame prístroje pre klientov, aby videli, ako to funguje. 

Je to taký životný štýl v Indonézii, že každý má Instagram, TikTok alebo Facebook podľa toho, aká je to veková kategória, no a ľudia sú tam veľmi aktívni. Takže informácie sa šíria veľmi rýchlo a to aj pozitívne, aj negatívne.

Na sociálnych médiách je všetko v indonézčine? Je tam bariéra pre niekoho zo zahraničia? Alebo majú radi povedzme kórejskú kultúru alebo americkú? 

Je to veľmi lokálne, ale spomínali ste kórejskú kultúru, tá je tu populárna, najmä seriály a filmy, ľudia sa začínajú učiť pár základných fráz v kórejčine.

Kórea je tu momentálne trendsetter a nie len v kráse, ale aj v kinematografii a taktiež v životnom štýle. Ale ja by som povedal, že Indonézania si vystačia sami so sebou, nepoužívajú nejaké iné jazyky, aj keď si otvoríte sociálne médiá nepíše sa tu veľmi po anglicky. Majú svoj vlastný svet. 

A sú medzi influenciami niekedy aj nejakí konzervatívni predstavitelia, napríklad moslimskí kazatelia, ktorí šíria Islam na sociálnych médiách? Lebo napríklad v iných náboženstvách je to pomerne bežné. A takíto ľudia potom nemajú snahu kritizovať čo robíte? Stretli ste sa vôbec s nejakou kritikou voči tomu, že by ste zasahovali ľuďom do niečoho, do čoho by ste nemali a podobne? 

Naše procesy sú všetko neinvazívna medicína, tieto prístroje sú populárne po celom svete. Ľudia nie sú negatívne naladení. Mám klientov, ktorí sú moslimovia, sú to skvelí ľudia. Cestujem za nimi po celej krajine na stretnutia, uzatvárať dohody, pomáhať môjmu obchodnému tímu.

Stretol som sa s jedným klientom, ktorý je vysokým duchovným predstaviteľom. A oni sú skôr zameraný na mladšiu generáciu a snažia sa prepojiť náboženstvo s bežným životným štýlom. Nevidím nijaké negatívne postoje, registrujem práve pozitívne ohlasy, pretože nezasahujeme ľuďom do tela ale vďaka našim procedúram sa môžu sa cítiť lepšie, o niekoľko rokov mladšie a tak ďalej. 

Viem, že Vaša firma pokrýva celú juhovýchodnú Áziu, možno aj Vy cestujete po regióne. Viete Indonéziu porovnať s inými krajinami?

Áno, dosť často cestujeme. Keď to porovnám s Filipínami alebo s Malajziou, tak indonézsky trh je veľmi podobný. Ľudia chcú byť svetlejší, mať čistú pleť, bez akné a bez nejakých jaziev.

Čo sa týka zase Thajska a Vietnamu, tam je ten trend trochu viac špecializovaný iba na tvár, lebo tuto v Malajzii, Filipínach a Indonézii je dosť aj nezdravej, olejovej a vyprážanej stravy  a preto majú niektorí problém s nadváhou, takže sa sústreďujeme aj na ten slimming. No a to Thajsko a Vietnam, tam si dbajú hlavne na ten vizuál tváre, aby nemali kruhy pod očami, aby mali viac otvorené oči, aby vyzerali byť viac fresh a zdravšie.

Ale trendy sa rýchlo menia. Keď som prišiel do Jakarty v roky 2020, tak všetci hovorili, že hlavná je tvár, aby človek dobre vyzeral. A hovorili sa vtipy, že chlap nemusí vyzerať dobre a nemusí byť zdravý. Môže byť silný, veľký a kvalita vlasov nemusí byť dobrá. Hlavne, aby mal tlstú peňaženku. Ale tento trend sa teraz zmenil a už aj muži sa o seba starajú, športujú, zdravo sa stravujú, dbajú na dlhovekosť a je to spojené aj s nejakými procedúrami.

V minulosti v tejto oblasti boli populárne fillery – takzvané duck face a tak ďalej. To bolo pred rokom 2020, ale teraz ľudia sa snažia vyzerať naturálne, prirodzene, ale zdravo.

Ľudia ani nehovoria, že chodia do tých kliník, ale snažia sa pôsobiť, že sú prirodzene stále krajší a mladší. A toto sa tu často stáva, že stretnete človeka, ktoré ste nestretli 10 rokov a vyzerá lepšie ako pred tými desiatimi rokmi, hlavne keď sú to štyridsiatnici.

Vedeli by ste povedať, aký je pomer mužov a žien medzi vašimi zákazníkmi? 

My nepredávame konečnému spotrebiteľovi, ale B2B, čo sú vlastne klienti, doktori, majitelia kliník a investori v tých klinikách alebo aj v nemocniciach, niekedy robíme aj so štátnou správou. Ale ich klienti, pokiaľ viem, tak sú väčšinou ženy. Pred pár rokmi to bolo možno 90% žien, teraz je to možno 80:20, čiže stále viac a viac chodia aj muži. Dokonca niektorí moje klienti, čo sú napríklad plastickí chirurgovia, tak otvárajú tzv. men’s clinic, ktoré sú špecializované pre mužov. 

A smeruje to práve k tej dlhovekosti a k wellness. To mi pripomína zase ten kórejský trend, kde je úplne normálne pre mužov, aby podstupovali procedúry. Takže asi to pôjde tým smerom aj v Indonézii.

A ešte na záver, myslíte, že najväčšia veková kategória čo sa týka klientov  sú štyridsiatnici a päťdesiatnici? 

Je to najväčšia veková kategória, ktorí si vedia dovoliť exkluzívne a kvalitné procedúry, a tiež začínajú mať aj problémy s kožou napríklad viac vrások. Tie prístroje môžu pomôcť zvrátiť a spomaliť tieto procesy. Sú samozrejme aj kliniky, kde chodia mladé ženy, 20-ročné, 30-ročné, takže je to rozdelené podľa toho, na čo sa chcete sústrediť, ale väčšina klientov sú od tých 35 do 55 rokov.